predpowed
Júlové leto, keď sa opisovaná príhoda udiala, bolo veľmi sparné. Horúčavu v kanceláriách, kde sme pracovali, nezmiernili ani otvorené okná, pretože boli obrátené na juh. Rozhodli sme sa urobiť prievan otvorením dverí do chodby. Cez tieto dvere som potom zbadala mladú Rómku, opatrne nazerajúcu do predsiene. Ihneď som vstala, lebo na vešiakoch viseli svetre a na zemi stáli topánky na prezutie. Spýtala som sa jej, koho alebo čo hľadá. Vynašla sa. Vraj nám prišla vyložiť z karát alebo z dlaní, čo nás čaká a neminie. My, mladšie a slobodné, zvedavé na "veľkú lásku", dali sme sa na veštenie nahovoriť rýchlo. Ba za prísľub dobrej budúcnosti sme prispeli aj dákou korunkou. Staršia kolegyňa z vedľajšej kancelárie, zabratá do svojej práce, si nás veľmi nevšímala. Po chvíli však predsa len aj ona nazrela k nám. Vtedy mladá Rómka takisto zdvihla hlavu a keď sa im stretli pohľady, dievčina so zachmúrenými očami a smutným hlasom povedala: "Pani, vás čaká v rodine nešťastie!"
Kolegyňa však reagovala dosť povrchne, iba ponad spisy povedala: "Nuž, čože ma to také strašné očakáva a kedy?"
Odpoveď prišla po dlhšej úvahe a pomaly. "Čaká vás veľké nešťastie v rodine a stane sa to 17. augusta." Skôr pre uspokojenie mladej veštkyne ako svoje, zapísala si dátum na útržok bločka ležiaceho pred ňou na stole. Potom zalovila v taštičke so slovami, že si ho poznačí na niečo, čo iste nevyhodí. Urobila tak na rub fotografie svojej desaťročnej dcérky.
Odchodom Rómky sme na celú záležitosť zabudli. Asi o necelý mesiac sa však prihodila veľmi smutná udalosť. Spomínanej kolegyni z nemocnice telefonicky oznámili, že u nich leží jej desaťročné dievčatko, aby hneď prišla za ňou. Neskôr sa dozvedela, že spadlo z bicykla rovno pod trolejbus, prechádzajúci okrajom hlavnej ulice. A to tak nešťastne, že jej odrezal ruku.
Po návrate z nemocnice si kolegyňa spomenula na zlé proroctvo v kancelárii a vybrala z taštičky fotografiu. Na rube poznačený dátum sa presne zhodoval s dňom dcérkinho nešťastia.